Aktuality
 |
 |
 |
 |
Aktivita 1.1
Evidencia archeologických nálezísk a aktivít.
Georeferenčné body spracovaných infovrstiev / archív nálezových správ, publikačné zdroje/ pre celé doteraz spracované územie Slovenska.V rámci projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska (CEVNAD), Kód ITMS: 26220120059, Operačný program: Výskum a vývoj sa riešiteľský kolektív Aktivity 1.1. zameriava na vytvorenie systému databáz, ktoré v budúcnosti v závislosti od prístupových práv a s ohľadom na otázky bezpečnosti archeologických nálezísk umožní prístup k zaujímavým informáciám širokej skupine domácich i zahraničných výskumníkov. Naviac, umožní využitie dôležitých údajov o našom kultúrnom dedičstve aj pre potreby širokej laickej verejnosti, učiteľom , samosprávam a ďalším záujemcom. Jednotlivé okruhy bude v budúcnosti obhospodarovať centrálny program spravujúci celý súbor databáz Archeologického ústavu SAV:
- Evidovanie a správa CEANS kariet a ich previazanie s evidenciou archeologických výskumov.
- Evidovanie a správa archeologických nálezov.
- Evidovanie a správa nálezových správ a príloh k nálezovým správam.
- Evidovanie a správa geografických plánov pre archivačné a vyhľadávacie účely.
- Evidovanie a správa geofyzikálnych a geodetických údajov, a leteckej prospekcie.
- Ukladanie a spracovanie dokumentácie a fotodokumentácie súvisiacej s archeologickými výskumami a nálezmi.
Po ukončení projektu vznikne užívateľsky priaznivé prostredie na zisťovanie informácií potzrebných pre vedecký výskum v oblasti archeológie, histórie, pamiatkovej ochrany, enviromentalistiky a ďalších historických, resp. príbuzných vedných disciplín. Zjednoduší a zefektívni sa poskytovanie výstupov údajov z evidencií pre tlač, resp. do súborového formátu, uľahčí sa vyhľadávanie nad evidenciami a príjemným bonusom bude geografické zobrazenie evidovaných údajov, ktoré (na základe informácií o špecifikácii lokality, resp. polohy) umožní zobraziť relevantné informácie o archeologických výskumoch, existujúcich nálezových správach, geografických plánoch, geofyzikálnych a geodetických údajoch, a leteckej prospekcii. Cieľom projektu je tiež napĺňanie konkrétnych databáz. Tu ide, samozrejme, o dlhodobý proces a v rámci riešeného projektu v podstate o štart digitalizácie časti najdôležitejších fondov. Komplexná digitalizácia bude možná iba v prípade získania ďalších projektov (napr. Operačný program informatizácia spoločnosti), keďže ide o milióny údajov. V rámci týchto činností sa ukončili aj digitalizácie základných periodík AÚ SAV (Slovenská archeológia, Študijné zvesti, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku), z ktorých ročníky vydané do r. 2000 budú v najbližšom období digitálne sprístupnené.
Jednou z významných činností kolektívu je vytvorenie ďalšej informačnej vrstvy informačného systénu AÚ SAV. Centrálna evidencia archeologických lokalít Slovenska vedená v AÚ SAV na základe zákona 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, vytvorená georeferenciou jednotlivých nálezových správ do prostredia GIS-u, je dopĺňaná o informačnú vrstvu publikovaných lokalít z periodík AU SAV (Slovenská archeológia, AVANS, a publikácie Pramene k dejinám osídlenia Slovenska zväzok III a ďalších publikačných výstupov. Pre jednotlivé lokality, prezentované v spomenutých periodikách, sú vytvárané záznamové CEANS karty. Tie tvoria podklad pre samotný datový záznam k bodu referencovanému do GIS-u, ktorému sú následne vygenerované súradnice. Praktickou časťou tohoto riešenia bude do budúcna (ďalšie projekty) pripojenie digitálneho tvaru samotného obsahu článku, či článkov, k tomuto referenčnému bodu. To ponúka možnosť kombinácie i porovnania údajov k danému nálezisku zo zdroja samotnej nálezovej správy a údajov vypublikovaných v periodikách, alebo iných evidenciách (napr. fotografie). Informačné vrstvy z tohto typu dát sú rozčlenené na tri samostatné celky za jednotlivé periodiká.
V súčasnom obdobý, kedy sa už ukončila základná digitalizácia cca 80 percent okresov sa časť riešiteľských kapacít sústreďuje na zahustenie informácii centrálneho CEANS-u, georeferencovaniu dát zo samotného archívu nálezových správ. Aktuálne sa ukončili okresy Nové Zámky, Trebišov, Michalovce, Senec, Senica, Pezinok,Dunajská Streda, Malacky. Poslednú časť (viď prázdne miesta na mape všetkých lokalít) plánujeme ukončiť do leta 2013.
Myšlienka prepojenia dát z archívu (z nálezových správ evidovaných v AÚ SAV) a dát publikovaných, ponúka kvalitnú info-vrstvu archeologických lokalít od staršej doby kamennej po novovek.
Autori: Elena Blažová Matej Ruttkay
Príklady niektorých spracovaných okresov:
Nové Zámky 1602 záznamov
Trebišov 1033 záznamov
Michalovce 519 záznamov
Senec 224 záznamov
Senica 361 záznamov
Dunajská Streda 87 záznamov
Pezinok 201 záznamov
Malacky 434 záznamov
Slovenská archeológia /1953-1998/ 964 záznamov.
Pramene k dejinám osídlenia Slovenska zväzok III 720 záznamov.
Ukážka infovrstvy pre kataster Zohora.
|
|
|
|
Aktivita 1.1
Dokumentácia známych i doteraz neznámych archeologických nálezísk leteckým prieskumom.
Matej Ruttkay
Letecký prieskum a dokumentácia archeologických nálezísk je dôležitou súčasťou archeologického výskumu. Ide tu o činnosť, ktorá má mnoho aspektov. Z nich k najdôležitejším patrí fotografická dokumentácia stavu archeologických lokalít, fotografovanie za účelom tvorby fotogrametrie a vyhľadávanie nových, nateraz neznámych nálezísk. Celá táto činnosť je závislá od mnohých faktorov, v prvom rade od klimatických a vegetačných pomerov. Aj začiatok roka 2013 bol v súvislosti s riešením projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska (CEVNAD), Kód ITMS: 26220120059, Operačný program: Výskum a vývoj spojený s realizáciou leteckého prieskumu. Žiaľ, vzhľadom na neštandardné klimatické pomery bol vhodný na letecký prieskum iba malý počet dní.
Na aktivitách sa podieľali pracovníci Archeologického ústavu SAV B. Balžan, P. Bednár, M. Cheben, B. Zajacová, T. Gabula, M. Ruttkay. V centre záujmu bolo územie od horného Ponitria cez horné Požitavie po dolné Pohronie, resp. Poiplie. Prvoradým cieľom bola do identifikácia a dokumentácia hradísk, hradov, hrádkov a opevnení . Išlo o snahu využiť mimovegetačné obdobie, kedy sú opevnenia najmä v lesných porastoch výraznejšie. Významným pomocníkom sú aj relikty snehu, ktoré ostávajú v tienistých častiach terénnych nerovností a tým zvyšujú optickú plasticitu terénu. Zámerom bolo zachytiť ich polohu v kontexte širšieho zázemia. Cieľom bolo získať vhodnú fotodokumentáciu pre plánované publikačné výstupy (topografia vybraných území, súpisy najvýznamnejších nálezísk a pod.). Práce budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch vo všetkých záujmových regiónoch projektu. Výsledkom je viac ako 1000 fotografických záberov, z ktorých v tomto príspevku predstavujeme tie najvýznamnejšie. V záujme ochrany citlivých údajov neuvádzame novoobjavené, doteraz neznáme lokality.
01
Nitra – hrad. Fotografia zreteľne dokumentuje priebeh opevnenie veľkomoravského hradiska, resp. včasnostredovekého hradu. Hradby siahali až po južný okraj kopca na fotografii zreteľne vymedzený porastom stromov.
02
Nitra – Lupka. Pohľad na hradisko od juhu dokonale zachytáva polohu hradiska ako južného výbežku zoborského masívu
03a, b
Nitra – Zobor. Slnečné počasie a topiaci sa sneh na južných a západných svahoch vytvoril priaznivé podmienky na „zviditeľnenie“ priebehu valov. Pohľad od severu (a) a od západu (b)
04a, b
Nitra – Štitáre – Žibrica. Slnečné lúče čiastočne roztopili snehovú pokrývku a dovolili vyniknúť priebehu valov (a). O niekoľko dní, po jemnom snežení už všetky nerovnosti opticky splynuli s okolitým terénom. Fotografia dokumentuje výrazné priblíženie kameňolomu k hradisku a tým i jeho ohrozenie.
05a, b
Veľký Tríbeč. Na najvyššom vrchu pohoria Tríbeč sa rozkladá mohutné praveké hradisko. Vhodné podmienky umožnili zdokumentovať priebeh západného (a), južného a východného (b) opevnenia.
06a, b
Jelenec – hrad Gýmeš. Fotografie dokumentujú stav ruín hradu a v porovnaní s fotografiami z predchádzajúcich rokov umožňujú vhodne identifikovať degradáciu murív, ale i napredovanie ich sanácie.
07a, b
Velčice – hrádok. Posledné zvyšky snehu dokonale kopírujú priebeh opevnenia stredovekého hrádku a zároveň ukazujú jeho priestorové zasadenie v susedstve prospektorských aktivít (ryžovanie zlata?). Dobre dokumentovaná je aj neďaleká zaniknutá sklárska huta.
08a
Hosťovce. Pri prieskume sa nepodarilo objaviť dávnejšie známe kruhové opevnenie (Kuzma. 2009, Tirpák 2012). Neďaleko neho sa však vyrysovali náznaky prítomnosti ďalšieho opevneného útvaru. Jednoznačne o pozitívnom, resp. negatívnom výsledku rozhodne až ďalší prieskum (pochôdzky, geofyzika a pod.)
09
Hronský Beňadik. Včasnostredoveké hradisko rozkladajúce sa na kamennom brale na severozápadnej strane s jasným opevnením uviedol do literatúry A. Habovštiak (1979)
10
Tlmače. Včasnostredoveké hradisko a v jeho priestore záhradkárska kolónia. Zreteľný je val a priekopy.
11
Malé Kozmálovce. Včasnostredoveké valy sú veľmi dobre pozorovateľné v riedkom lesnom poraste. (Habovštiak 1978)
12
Slovenská brána. Pohľad z juhu do priestoru tzv. Slovenskej brány. Na ľavej strane (západ) sú viditeľné hradiská Malé Kozmálovce,Tlmače, Hronský Beňadik a napravo (východ) hradisko Krivín.
13a, b
Starý Tekov. Včasnostredoveké hradisko a včasnouhorské komitátne sídlo. Opevnenie je veľmi dobre viditeľné najmä na severnej a západnej strane.
14
Levice. Relikty stredovekého hradu a opevnenia.
15
Demandice. Kruhové opevnenie pravdepodobne pochádza z doby bronzovej (prieskum M. Cheben). V dôsledku nadmernej vlhkosti terénu bolo úspešné iba fotografovanie z väčšej vzdialenosti. Tieto zábery výborne ukazujú polohu na vyvýšenine na pomedzí dvoch hlbokých údolí.
16
Kamenín – Várhegy. Vysoký stav rieky Hron zvýrazňuje strategickú polohu opevnenia mottovitého charakteru. Fotografia tiež zreteľne dokumentuje exploatačnú činnosť na nálezisku.
17
Bíňa. Séria snímok dokumentuje terajší stav unikátnych opevnení. Relikty snehu výraznejšie naznačujú priebeh priekop. Fotozábery názorne ukazujú dominantnú polohu opevnenej centrálnej časti s rotundou, kostolom a reliktami kláštora. Na východnej strane je zreteľné zarezávanie sa Hrona do vysokej terasy.
18
Bojná. Počasie na začiatku marca bolo vhodné na dokumentáciu opevnení v lesnom poraste. Snímky hradiska Bojná I dokladajú nielen priebeh opevnenia, ale umožňujú urobiť si dokonalú predstavu o jeho lokalizovaní hlboko v horskom teréne na pomedzí Považia Ponitria v pomerne nedostupnom teréne.
19
Podhradie. Topoľčiansky hrad.
20
Hradište – Pravdová. Pôvodne románsky kostol postavený na pravekom, resp. včasnostredovekom hradisku, ktorého západné pevnenie je veľmi dobre pozorovateľné.
21
Zlatníky – Kulháň. Snímka zachytáva výrazné zásahy do terénu spojené s dávnovekými ťažobnými aktivitami.
22
Uhrovec. Stredoveký a ranonovoveký hrad a jeho rekonštrukcia.
23
Bojnice. Pohľad na hrad – zámok a jeho situovanie v teréne.
24
Hrušov. Fotografia dokumentuje výrazné odlesnenie areálu v posledných rokoch a zároveň dokumentuje množstvo sanačných a rekonštrukčných zásahov.
Literatúra
Habovštiak, A. 19780: Malé Kozmálovce, okres Levice In: Chropovský: Významné Slovanské náleziská na Slovensku 1978, str. 124
Habovštiak, A. 1979: Poveľkomoravské hradisko na Beňadickej skale, Zbor. SNM 73 Hist. 19, 1979, str. 73-93.
Tirpák, J. 2012: Prieskum pravekých rondelov nedeštruktívnymi archeogeofyzikálnymi metódami na Slovensku. Nitra. FF UKF, 2012
|
|
|
|
Aktivita 2.1
Archeologické náleziská na Google Earth.
Ivan Kuzma
Práca vznikla v rámci projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska (Kód ITMS: 26220120059)
Významnou pomocou pri objavovaní nových lokalít sa najmä v posledných rokoch stala možnosť využívania satelitných snímok. Ich skoršie využitie bolo limitované viacerými faktormi. Okrem toho že boli dlho tajné a prístup k nim bol značne obmedzený, bolo problémom aj ich priestorové rozlíšenie a tiež potreba náročného a drahého technického vybavenia pre interpretáciu a spracovanie. Prvým pokusom pri využití satelitných snímok pre archeologické účely prekážalo i osemdesiatmetrové rozlíšenie prvej série amerického Landsatu (Earth Resources Technology Satellite) vypusteného v roku 1972, ktoré umožňovalo detekciu iba najväčších archeologických objektov ako pyramídy v Gize a pod. (Fowler 2004, 119).
Prelom nastal v 90. rokoch minulého storočia keď boli americkou vládou uvoľnené špionážne satelitné snímky získané v rokoch 1960 až 1972 prvou generáciou fotoprieskumných satelitov (Corona, Argon, Lanyard, Gambit, Hexagon) a boli prevedené do National Archives and Records Administration (NARA) a US Geological Survey (USGS). Podobne boli v deväťdesiatych rokoch odtajnené i ruské snímky z družice KVR 1000, ktoré ukázali veľký potenciál pre archeologické využitie a prístupné boli na internetovej adrese http://www.terraserver.com. Pre civilné potreby boli dostupné najmä snímky z amerického Landsatu TM (Tematic Mapper 5, 7) alebo francúzskeho SPOTu (Spot 2, 3, 4 a 5). V súčasnosti poskytuje na komerčnej báze snímky pre civilnú potrebu viacero spoločností ako Space Imaging Inc. (IKONOS), DigitalGlobe, Inc. (QuickBird, WorldView 1-2), GeoEye, Inc. (GeoEye-1) a ďalšie. Satelitné snímky sú okrem panchromatických snímané i vo viacerých úrovniach spektra a poskytujú tak široké možnosti pre mnohé odvetvia vo výskume i v praxi. Žiaľ praktické využitie je limitované v našich podmienkach pomerne vysokou cenou.
Rozlíšenie snímok
Pri satelitných snímkach (podobne ako aj pri ortosnímkach) je dôležitá geometrická rozlišovacia schopnosť, definovaná ako Ground Sample Distance (GSD), čo je termín určujúci ako dokáže senzor zobraziť časť zemského povrchu v rámci jedného pixelu. Pixel. (z angl. picture element - obrazový prvok) je najmenšia jednotka digitálnej rastrovej (bitmapovej) grafiky. Predstavuje jeden svietiaci bod na monitore, resp. jeden bod obrázku zadaný svojou farbou). Napr. GSD panchromatickej snímky z Landsatu je 30 m (veľkosť snímaného územia je 90x90 km), francúzskeho SPOTu 10 m (veľkosť snímaného územia je 60x60 km). GSD posledného komerčného satelitu (vypustený v septembri 2008) – GeoEye-1 je 0,41 m (pre civilné použitie redukované vládnymi predpismi USA na 0,5 m, pre GeoEye-2 je plánované vypustenie v roku 2013 a rozlíšenie 0,25 m). Pri malých územiach je možnosť rozlíšenia až 0,1 m. V minulosti dosahovali prijateľnú presnosť iba špionážne satelity ako Corona či KVR 1000, kde rozlíšenie dosahovalo 1 m. Rozdiel v kvalite informácie možno porovnať na snímkach hradiska z doby železnej vo Figsbury v grófstve Wiltshire vo Veľkej Británii na snímke z Landsatu (rozlíšenie 30 m) a KVR 1000 (rozlíšenie 1 m).
 |
 |
LANDSAT. |
KVR 1000. |
Rozlíšenie snímky tak hrá nezanedbateľnú úlohu najmä pri menej rozmerných objektoch, resp. objektoch s menej výraznými líniami. Na snímke s rozlíšením 1 m iba s ťažkosťou možno jednoznačne hovoriť o archeoloických objektoch. Pri rozlíšení 0,20 m už možno predtým neidentifikovateľné fľaky interpretovať ako skupinu obydlí. Dobrým príkladom je tiež „rímsky tábor“ v Moravskom Svätom Jáne. Na ortosnímke s rozlíšením 1 m sa celkom jasne ukazovali dve zaoblené nárožia s líniami priekop. Keďže sa nachádzali iba 5 km od dočasného rímskeho tábora v Závode, bol predpoklad že môže ísť o ďalšie opevnenie. Po prezretí snímok s rozlíšením 50 cm sa pri detailnom prehliadaní však jasne ukázalo že ide o stopy po traktore. Preto je nanajvýš potrebné zistenia zo satelitných snímok overiť priamou leteckou prospekciou, alebo geofyzikálnym meraním, ktoré ich potvrdia či vyvrátia. V podstate v mnohých prípadoch lepšie slúžia ortofotosnímky ako satelitné snímky. Pre celé Slovensko je v súčasnosti u firiem Eurosens a Geodis dostupná i verzia s rozlíšením 25 pixelov, pre vybrané oblasti (Bratislava a pod.) i s rozlíšením 10 pixelov. Tieto rozlíšenia sú už celkom porovnateľné so šikmým snímkovaním pri leteckej prospekcii, dajú sa rozoznať už i kolové jamy a ďalšie detaily. Omyly však nemožno nikdy vylúčiť, keďže predpokladané objekty môžu byť v mnohých prípadoch iba geologickými alebo recentnými prejavmi, prípadne i technickou chybou. Príkladom predčasnej radosti z nového rondelu sú napr. viaceré „objekty“ na ortosnímkach. Exemplárnym prípadom je snímka z katastra Mužle, kde sa v blízkosti seba nachádzajú hneď tri viacnásobné kruhy. Vysvetlenie je však prozaické, ide tu o tzv. newtonove krúžky, ktoré zrejme vznikli pri skenovaní snímok nasnímaných ešte analógovou technikou.
 |
 |
Rozlíšenie 1 m. |
Rozlíšenie 0,25 m. |
| 
|
Moravský Svätý Ján, rozlíšenie 1 m. |
Moravský Svätý Ján, rozlíšenie 0,25 m. |
 |
Horné Saliby, tzv. newtonove krúžky. |
 |
Mužla, tzv. newtonove krúžky. |
GOOGLE EARTH
Veľkým prelomom vo využití satelitných snímok zeme pre širokú verejnosť bolo uvedenie programu Google Earth (GE) v roku 2004 (pôvodne Earth Viewer firmy Keyhole Inc.) internetovým vyhľadávačom Google. V tomto programe sú využívané satelitné snímky, ale i snímky diaľkového prieskumu – ortosnímky (pre celé územie Slovenska sú okrem satelitných snímok z viacerých družíc použité snímky od spoločností Eurosense a Geodis s rozlíšením 50 cm).
Satelitné snímky sú prístupné i na rôznych iných internetových adresách ako sú: TerraServer (http://www.terraserver.com), Nokia Maps od firmy Nokia (maps.nokia.com - http://here.com/47.9271412,18.012443,13,0,0,hybrid.day), Bing maps od firmy Microsof (maps.bing.com - http://www.bing.com/maps), Yahoo maps od firmy Yahoo (maps.yahoo.com - http://maps.yahoo.com) či ďalších. Ak by sme však očakávali aj variabilitu snímok v jednotlivých aplikáciách, musíme vyjadriť sklamanie. Všetky spomenuté väčšinou využívajú rovnaké snímky ktoré možno nájsť aj na Google Earth.
Od verzie 5.0 je sprístupnený i archív (Historical Imagery), do ktorého boli vložené späť snímky, ktoré boli na GE umiestnené v predchádzajúcich rokoch. Neobsahujú však mozaiku všetkých území a počet vrstiev snímok sa tiež mení v závislosti na lokácii. Vďaka tomu možno porovnať dané územie na snímkach z rôznych období, či už v odobí vegetácie alebo bez nej. Vhodne sa tak dopĺňajú a v priaznivom prípade možno zvýšiť pravdepodobnosť zistenia existencie jednotlivých objektov. Nie vždy však zostanú v archíve snímok všetky už zverejnené, niektoré boli aj odstránené. Dobrým príkladom je územie Slovenska, kde bola verzia s metrovým rozlíšením vymenená za verziu s rozlíšením 0,5 m.
Okrem rozlíšenia je dôležitá i mierka pri ktorej sú snímky prehliadané. Na rozdiel od GIS programov je v prípade GE a ďalších prehliadačov k dispozícii iba grafická mierka, číselná mierka (1: M) však chýba. Môžme ale využiť údaje označené ako „výška pohľadu“. Ak chceme vyhľadávať objekty v možnom súvise s archeológiou, teda nielen výrazné objekty ako rondely, ale i rôzne menšie opevnenia, mohyly, pôdorysy stavieb, línie rímskych táborov a ďalšie, jedným z určujúcich faktorov okrem rozlíšenia a výraznosti objektu je práve výška pohľadu. Pri veľmi výrazných objektoch ich možno zistiť už pri bežnom prehliadaní, čo zodpovedá výške pohľadu zhruba už od 8 km. Pre podrobnejšie prehliadanie obvykle postačuje výška pohľadu okolo 2000 až 1000 m, pre detailné je potrebná okolo 300 až 400 m. Takéto detailé prehliadanie je však pre väčšie územia už časovo mimoriadne náročné. Ak potrebujeme i číselnú mierku, je možné ju s istou nepresnosťou z výšky pohľadu vypočítať, približne však pre ňu platía nasledovné hodnoty: 1:10000 = 4 km, 1:5000 = 2 km, 1:2500 = 1 km, 1:1250 = 500 m.
Do istej miery je dôležitý i dátum, resp. obdobie snímkovania. Teda zásada ktorá platí i pri normálnej leteckej prospekcii. Pre objekty ako sú rôzne opevnenia, pôdorysy, pohrebiská, rímske tábory a ďalšie je výhodnejšie obdobie s porastovými príznakmi na rozdiel od rondelov, pre ktorých vyhľadávanie sú prevažne výhodnejšie pôdne príznaky.
Archeologické lokality na Google Earth
Google Earth zohráva čoraz väčšiu rolu čo sa týka zisťovania nových archeologických lokalít. To môže byť do určitej miery užitočné, ale sú tam aj isté medze tejto užitočnosti. Na jednej strane sú pozitíva v tom, že archeológovia môžu jednoduchšie zistiť nové náleziská, ale i sledovať už známe. Na druhej strane sa ale dostávame k otázke ich bezpečnosti, resp. ohrozeniu zo strany „amatérskych archeológov“ vybavených detektormi, pred ktorými sú uchránené prakticky iba náleziská z obdobia neolitu a eneolitu. Je teda ťažko rozhodnúť, či prevážia negatíva alebo pozitíva. Bezpečnosť lokalít bude síce stratená, ale omnoho viac ich bude zistených. Som však presvedčebý že pozitíva prevažujú nad negatívami. Je objektívne nemožné zistiť koľko nálezísk bolo narušených, resp. i vyplienených na základe poznatkov získaných z Google Earth, podobne ako tiež na základe lokalizácií zverejňovaných v odbornej literatúre. Mapové súradnice lokalít (prevažne na základnej mape 1: 10000, ktoré sa tak dali ľahlo vyhľadať) boli uvádzané v ročenke Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku (AVANS) až do roku 1998 (AVANS 1996). Od roku 1999 (AVANS 1997) bolo ich uverejňovanie pozastavené, často však príspevky obsahujú lokalizáciu náleziska na mapovom výseku.
Počet vykrádaných nálezísk však neklesol, ale dá sa povedať že značne stúpol, čo však bolo zapríčinené najmä v dôsledku možnosti jednoduchého zaobstarania si detekčnej techniky po roku 1990. Najmä profesionálne organizované skupiny detektoristov, zamerané na obchod s archeologickými nálezmi, nie sú na AVANS primárne odkázané, ale majú svoje vlastné „know how“. Primárnu cieľovou skupinou lokalít sú hradiská a tiež pohrebiská od doby bronzovej po veľkomoravské obdobie.Túto skutočnosť potvrdzujú aj mnohé prípady kedy sa archeológovia o novom nálezisku dozvedajú až v druhom slede. Nezverejňovanie lokalizácií tak nemá pôvodne predpokladaný efekt. Samozrejme nie všetky náleziská je vhodné zverejniť, čo však treba posúdiť prípad od prípadu. Prakticky žiadny dosah nemá zverejňovanie nálezísk pre vyhľadávanie lokalít na Google Earth, keďže tu neexistujú žiadne obmedzenia, jedinými azda zostávajú vhodné rozlíšenie a správna interpretácia.
 |
 |
Pôdorys zobrazený aj s blízkym okolím. |
Pôdorys zobrazený bez relevantných záchytných bodov. |
Je tu však jeden zásadný rozdiel. Ak pri zverejnení zemepisných či mapových súradníc je poloha lokality jasne definovaná, pri zverejnení obrázku z Google Earth bez bližšej definície môže byť takáto poloha identifikovaná pomerne ťažko. Môžme totiž ukázať obrázok náleziska či zaujímavého objektu bez bližších súvislostí (oblasť, opis okolia, terénu a pod.) napríklad pohrebisko či nejaký pôdorys a iné, nachádzajúce sa napr. uprostred poľa. V tomto prípade neexis-tencia oporných bodov podľa kto-rých sa možno orientovať výrazne sťaží jeho opätovnú identifikáciu, ktorá môže zabrať pre celé úze-mie Slovenska obrovské množstvo času.
Okrem samotného vyhľadávania nových lokalít môže slúžiť Google Earth i na viaceré ďalšie účely, jedným z nich je napr. overovanie objektov zaznamena-ných na mapách vojenských mapovaní. Porovnaním zakreslených skutočností na mapách so snímkami na Google Earth možno dôjsť k zaujímavým výsledkom (Kuzma 2012). Všetky tri mapovania sú pre územie Slovenska dostupné v rastrovej forme, spracované boli budapeštianskou firmou Arcanum. Priamo na jej stránke je online sprístupnené druhé vojenské mapovanie, kombinované so súčasným mapovým podkladom a snímkami z Google Earth.. Ide o veľmi dobrú kombináciu, keďže umožňuje aj bežným užívateľom jednoduchý prístup k mapám druhého vojenského mapovania bez nutnosti použitia špeciálnych GIS programov (http://archivportal.arcanum.hu/maps/html/katfelm2b_google.html).
Mapy vojenských mapovaní majú taktiež veľký potenciál pri zisťovaní rôznych kategórií archeologických nálezísk ako sú opevnenia, rôzne ťažko definovateľné útvary a pod. Dôležité je overovanie napríklad v prípade mohylníkov či samostatných mohýl z neskorej doby bronzovej a halštatskej. Najmä v oblasti Žitného Ostrova sa nachádza veľa objektov zakreslených na mapách vojenských mapovaní a viaceré z nich už boli potvrdené.
 |
 |
Janíky, opevnenie Csillagvár, výsek z mapy 1. vojenské-ho mapovania. |
Janíky, opevnenie Csillagvár zo 17. stor., GE. |
 |
 |
Okoličná na Ostrove, výsek z mapy 2. vojen-ského mapovania. |
Okoličná na Ostrove, Dobytčie pasienky 3, Google Earth - Eurosense/Geodis ©. |
 |
 |
Čukárska Paka, výsek z mapy 2. vojenského mapovania. |
Čukárska Paka, Google Earth. |
Možno teda konštatovať že pomocou Google Earth bolo objavených iba na Slovensku už niekoľko stoviek nových lokalít a ich počet stále narastá.
Na tejto stránke výberovo prezentujeme 300 nálezísk zastúpených rôznymi druhmi lokalít a objektov. Vynechané boli pohrebiská a niektoré ďalšie lokality, ktoré by tak mohli získať vyšší koeficient ohrozenia. Vo veľkej miere ide o objekty bodového charakteru ako jamy či chaty/obydlia, ktoré sú azda interpretovateľné najťažie, najmä v prípade horšieho rozlíšenia. V mnohých prípadoch nemusí ísť o objekty, ale môže ísť napr. iba o burinu či iné prejavy na porastoch. Nie všetky objekty sa tiež črtajú dostatočne jasne. Vo viacerých prípadoch je možné objekt sledovať iba vďaka informácii a poznatkoch o jeho existencii z iného zdroja, napr. priamej leteckej prospekcii. Bez tejto informácie by sme ho nevedeli zistiť. Konštatovanie v poznámke že objekt bol odstránený sa vzťahuje na snímky, ktoré už nie sú v súčasnosti na Google Earth dostupné, viaceré však boli uložené ako obrázok, takže informácia sa zachovala. Viaceré zistené skutočnosti sa tiež nachádzajú na ortomape Eurosense/Geodis s rozlíšením 1 m, táto však už nie je verejne dostupná. Čo sa týka dátumov snímky, ich správnosť nevieme overiť, jednoznačne však možno konštatovať že jednotný dátum 1. 1. 2004 je uvádzaný pri všetkých snímkych Eurosense/Geodis, čo samozrejme nie je korektný údaj, keďže snímky pochádzajú z obdobia počas celého roka, teda s vegetáciou i bez nej. Označenie „Stav“ vyjadruje či je objekt viditeľný alebo nie na konkrétnej snímke. Poradie korešponduje poradím v kolónke zdroj.
Lokality zistené na Google Earth
Pre spustenie je potrebné mať nainštalovaný program Google Earth
Informácie uvádzané k jednotlivým lokalitám
| Číslo | uvádza sa č. náleziska |
| Obec | názov obce |
| Kataster | názov katastrálneho územia |
| Okres | názov okresu |
| Poloha | názov polohy podľa mapy 1: 10000 |
| Popis | uvádza sa popis objektu, v prípade nie celkom istej interpretácie s otáznikom |
| Zdroj | uvádza sa zdoj – poskytovateľ snímky (nie konkrétny satelit) podľa uvedených údajov; uvedené sú najviac tri snímky a to od rôznych poskytovateľov (Eurosense/Geodis, Digital Globe, Geo Eye, European Space Imaging) |
| Dátum | dátum snímky |
| Príznaky | CM (Crop marks) – vegetačné príznaky; SM (Soil marks) – pôdne príznaky |
| Dat | datovanie podľa CEANS |
| Stav | 1 – objekt je vidieť, 0 – objekt nie je vidieť |
| Poznámka | doplňujúce údaje |
CEANS - Datovanie
Literatúra
Fowler 2004
M. J. F. Fowler: Archaeology through the keyhole: the serendipity effect of aerial reconnaissance revisited. Interdisciplinary Science Reviews, 2004, Vol. 29, Issue: 2, P. 118-134.
D. Kennedy - M. C. Bishop 2001
D. Kennedy – M. C. Bishop: Google earth and the archaeology of Saudi Arabia. A case study from the Jeddah area. Journal of Archaeological Science, Volume 38, Issue 6, June 2011, P. 1284–1293.
Kuzma 2012
KUZMA, Ivan. Vojenské mapovania uhorského kráľovstva na južnom Slovensku a diaľkový prieskum. In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV, 2012, č. 52, s. 63-118.
Elektronické zdroje
http://archivportal.arcanum.hu/maps/html/katfelm2b_google.html
Az első katonai felmérés. Arcanum, Budapest, 2004, DVD, ISBN 963 9374 95 4
A Második katonai felmérés: Magyar Királyság és a Temesi Bánság. Arcanum, Budapest, 2005, DVD, ISBN 963 7374 21 3.
Harmadik katonai felmérés 1869-1887, a Magyar Szent Korona Országai. Arcanum, Budapest, 2007, DVD, ISBN 978-963-7374-54-8.
|
|
|
|
Aktivita 2.2
Výskum progresívnych metód dokumentácie, konzervácie a rekonštrukcie archeologických nálezov.
Inovácie v konzervátorských laboratóriách Archeologického ústavu SAV
Eva Fottová-Karol Pieta
V rámci projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska (CEVNAD), Kód ITMS: 26220120059, Operačný program: Výskum a vývoj Aktivity 2.2 - Výskum progresívnych metód dokumentácie, konzervácie a rekonštrukcie archeologických nálezov sa podarilo výraznou mierou revitalizovať naše konzervátorsko-reštaurátorské laboratóriá. Zmeny sa dotkli v prvom rade nového prístrojového vybavenia, s čím priamo úmerne súvisí i progresívnejší prístup k samotnej konzervátorskej vede v zmysle používania nových metód konzervovania a podpora odborného rastu konzervátorov.
Záchrana archeologických nálezov v celom svojom širokom ponímaní bola úlohou Archeologického ústavu od jeho vzniku v roku 1939. V súčasnej dobe u nás pracuje päť odborníkov, ktorý sa zameriavajú na konzervovanie a reštaurovanie organických predmetov, kovov a keramiky. Tradičné metódy konzervácie sa i vďaka projektu v súčasnej dobe obohacujú o nové prístupy tzv. preventívnej konzervácie. Nezostávame len pri sanačnej konzervácii (t. j. systém priamych zásahov do predmetov v snahe stabilizovať ich fyzický stav), ale posunuli sme sa k systému opatrení, zabezpečujúcich optimálne podmienky uloženia predmetov tak, aby sa znížila nutnosť intervenčných zásahov.
Štandardy postupov pri čistení, konzervovaní a reštaurovaní archeologických artefaktov získali vďaka aktivite 2.2. projektu a nového prístrojového i technického vybavenia nový rozmer, blízky obvyklým postupom v laboratóriách v popredných európskych vedeckých a muzeálnych inštitúcií. V princípe sa pôvodne exkluzívna manipulácia v prípade jedinečných predmetov stala záväzným postupom v prípade veľkej väčšiny nálezov zhotovených z kovu, skla a organických materiálov. Prvé skúsenosti s každodenným využívaním novej techniky a získaného vybavenia potvrdili vysokú účelnosť tejto investície, ktorá neobyčajne prispeje k efektívnej záchrane a ochrane nášho archeologického kultúrneho dedičstva. Do laboratórií k doterajšiemu vybaveniu pribudli tri stereoskopické analytické mikroskopy, spetrometer na orientačné určenie metalografického zloženia, priemyselné pieskovacie prístroje, ultrazvukové čističky a perá pre detailné práce, macerovacie nádoby na rozšírenú dejonizáciu železných predmetov, digitálne váhy, chemikálie a vítané drobné náradie.
Pripomeňme si základné kroky zabezpečenia nálezov od ich prísunu z terénneho výskumu po ich stabilné uloženie vo vedeckých depozitároch pracoviska.
- Základná dokumentácia objektu pred konzerváciou a prijatie konzervačnej a reštaurátorskej stratégie (fotografovanie včítane detailov, váženie, mikroskopovanie, založenie konzervátorského listu, stanovenie kritických prvkov), prípadná konzultácia s autorom výskumu
- Analýza predmetu z pohľadu jeho materiálového zloženia, stupňa zachovalosti a pôvodnej funkčnosti s využitím mikroskopu a spektroskopu
- Hrubé očistenie s využitím mechanických a chemických postupov, dokumentácia zistených detailov
- Stabilizácia predmetu chemickými postupmi a stanovenie rozsahu a postupu prípadnej rekonštrukcie, dokumentácia včítane zisťovania hmotnostných a iných údajov, odobrenie ďalšieho metodického postupu
- Rekonštrukcia podľa vopred stanoveného rozsahu a spôsobu realizácie, záverečná písomná a obrazová dokumentácia
- Návrh a realizácia záverečného deponovania.
V súčasnosti štandardne využívané Konzervátorské listy budú v priebehu nasledujúcich mesiacov nahradených novým dokumentačno-evidenčným programom „Museion“.
Využívanie projektom získaného prístrojového vybavenia zásadne posunulo vpred našu pracovnú metodiku a neobyčajne rozšírilo kapacitné a hlavne kvalitatívne možnosti nášho laboratória, ku prospechu archeologických nálezov. Nezanedbateľné sú aj ekonomické aspekty inovácií, ktoré významne obmedzia následné rekonzervácie uložených predmetov a zlepšia možnosti vedeckých výstupov.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Metodika a realizácia rekonštrukcie kniežacej hrobky z Popradu – projekt dreveného modelu hrobky a jej zariadenia
Karol Pieta
Záchranný výskum na stavbe priemyselného parku Poprad-Matejovce v roku 2006 odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vo výnimočných pôdnych podmienkach sa v hĺbke 5 m dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s nábytkom, koženými a textilných časťami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených košíkoch. Napriek vykradnutiu hrobky už jej súčasníkmi sa tu našli aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. S pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a mobiliára je kniežací hrob z Popradu jedinečným nálezom svojho druhu v Európe.
Zároveň s výskumom jednotlivých súčastí hrobového inventára, pozostatkov skeletu a konzerváciou organických častí hrobu a jeho inventára sa analyzovala drevená stavba hrobky a unikátny nábytok, ktorý podľa dobových zvyklostí tvoril zariadenie „domu mŕtveho“. Popri archeobotanickom určení použitého materiálu sa pozornosť venovala technike zhotovenia stavby, hrobovej výbavy a náradia, patriaceho vykrádačom hrobu. V rámci projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska, aktivity 2. 2. (Výskum progresívnych metód dokumentácie, konzervácie a rekonštrukcie archeologických nálezov) sa realizoval zámer experimentálnej rekonštrukcie a poznávania pôvodných techník výroby výnimočných drevených artefaktov z hrobky.
Projekt výskumu výrobných drevospracujúcich postupov:
Mimoriadne cenné sú organické materiály, ktoré poskytujú jedinečnú možnosť spoznávania tesárskych, sústružníckych, stolárskych a košikárskych dobových zručností z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Ako prvé boli pre výskum a výrobu replík vybrané objekty nábytku a dobového náradia. Základom a východiskovým bodom projektu bola podrobná dokumentácia a detailný popis jednotlivých kusov inventára, ktoré už prešli procesom konzervácie spomenutého náradia. Ide o časti stola, lôžka, stolček, sekeru, motyku a tri drevené lopaty. Pre ďalší postup boli k dispozícii kresby artefaktov väčšinou v mierke 1:1, ich fotodokumentácia v mieste nálezu i v laboratórnych podmienkach a ich 3D dokumentácia. Viaceré kusy a ich poloha v hrobke boli virtuálne počítačovo modelované. Túto časť dokumentácie vyhotovili partneri zo Schleswig-holsteinische Museen v Schleswigu (K. Göbl, J. Nowotny).
Ako zmluvný partner pre spoluprácu na zhotovení identických modelov jednotlivých artefaktov bola vybraná Stredná umelecká škola v Kežmarku, ktorá disponuje technickým vybavením i odborným potenciálom pre podobné aktivity. Zároveň s prácami v rámci projektu sa v úzkej súčinnosti s odborníkmi z Archeologického ústavu SAV jednotlivé úlohy využívali aj v pedagogickom procese ako zadania pre maturitné práce a súťaže v rámci stredoškolskej odbornej činnosti.
V rokoch 2014-2015 sa s úspechom realizovali dve výskumné úlohy a tretia úloha sa v súčasnosti rieši.
1. Lôžko
Posteľ zomrelého bola náročne vyhotovená zo sústruženého a vyrezávaného tisového dreva. Zachovala sa vo vynikajúcom stave. Originál bol zakonzervovaný v laboratóriách v Schleswigu obvyklým postupom nasýteným roztokom PEG (polyetylénglykol). Bola dlhá 190 cm a široká 60 cm, v záhlaví bola vysoká 112 cm a pri nohách 109 cm. Von vyhnuté bočné strany zdobené ozdobnými latkami a balustrami spájali sústružené žrde a bočné dosky s radmi ozdobných puklíc. Rošt ložnej plochy bol zhotovený z krížom pomocou spojovacích líšt pospájaných pružných lamiel, fixovaných do drážok v bočniciach. Čelo a protiľahlú stanu pôvodne zdobilo obloženie strieborným plechom. Objekt bol počas vykradnutia hrobu rozbitý a jeho neúplné časti sa nachádzali na viacerých miestach hrobky a jej predsiene. Strieborné súčasti boli pritom z objektu odstránené a zachovali sa z nich len upevňovacie klince s kúskami plechu pod nimi. Napriek poškodeniu a niekoľkým chýbajúcim častiam sa lôžko podarilo počítačovo a po ukončení konzervácie aj fyzicky znova poskladať. Lôžko má početné analógie vo vyobrazeniach v antickom prostredí od klasického gréckeho obdobia až do 6. storočia.
Rekonštrukcia: V zadaní úlohy bolo definované zhotoviť identickú repliku postele v mierke 1:1, s vyhotovením všetkých zachovaných detailov s výnimkou plátovania bočných strán strieborným plechom, ktoré sa zachovalo len fragmentárne (upevňovacie strieborné klinčeky, malé zvyšky plechu). Prácami boli zo strany školy, ktoré koordinovala riaditeľka Ing. Marta Perignáthová poverení majster odbornej výučby Vladimír Reznický a študent Tomáš Peky. Zo strany pracovnej skupiny Poprad projekt viedol PhDr. Karol Pieta, DrSc.
Ako materiál sa použilo vysušené dubové drevo, pretože chránený tis je pre podobné účely prakticky nedostupný. Po zhromaždení všetkých potrebných informácií o objekte bolo zadanie úlohy rozvrhnuté nasledovne:
- zhotovenie technických výkresov jednotlivých dielov a ozdôb, vychádzajúcich z originálnych kresieb, 3D skenov, počítačovej vizualizácie, ako aj zo štúdia a dokumentácie poskladaných častí originálu na výstave Kniežacia hrobka v Poprade. Konzervácia 2008-2012.
- zhotovenie technického výkresu lôžka;
- návrh pracovného postupu výroby;
- vykonanie jednotlivých pracovných postupov;
- vedenie podrobnej písomnej a fotografickej dokumentácie prác;
- upraviť farebnosť povrchu retušami;
- vykonať povrchovú úpravu daného objektu;
- navrhnúť depozitárny režim pre daný objekt (trvalá udržateľnosť kvality a farebnosti materiálu);
- spracovať technickú dokumentáciu pracovných úkonov;
- zostaviť počítačovú prezentáciu celej práce.
Zoznam použitých pomôcok: ochranné pomôcky, ručné elektrické náradie, ručné náradie, šablóny a prípravky, stroje a zriadenia.
V priebehu šiestich týždňov s použitím súčasných technických prostriedkov jeden pracovník (Tomáš Peky) za asistencie majstra Vladimíra Reznického podľa výkresovej dokumentácie vyhotovil lôžko včítane všetkých zachovaných ozdobných detailov. Podrobný popis technológie, pracovných postupov a ekonomiky projektu je súčasťou technickej dokumentácie, vyhotovenej T. Pekym.
Technické problémy: chýbajúce časti konštrukcie lôžka bolo nutné – po konzultáciách – vyhotoviť skusmo, čo malo za následok opakované prerábanie niektorých častí. Pre chýbajúci vhodný materiál (k dispozícii boli len dubové profily s maximálnym rozmerom 4 x 8 cm) bolo pri zhotovovaní základného korpusu nôh lôžka nutné pristúpiť k aplikácii súčasnej metódy lepenia materiálu.
Základné prvky: predné a zadné čelo lôžka s nohami, rám a boky, rošt, výzdobné články (balustre, luby, drážkované spojky, puklice).
Použité techniky: rezanie, lepenie, frézovanie, vŕtanie, drážkovanie, dlabanie, sústruženie, rytie, brúsenie, leštenie, farebné korektúry a úpravy natieraním.
Po opakovaných kontrolách a konzultáciách bol model odsúhlasený, zdokumentovaný a vystavený na vyššie spomenutej výstave v Podtatranskom múzeu v Poprade.
2. Hracia doska
Doska pre stolovú hru bola nájdená v dvoch neúplných častiach v predsieni hrobu. Bola zhotovená z tisového dreva. Povrch bol čiastočne poškodený, pretože predmet ležal na hornej hranici zóny vlhkého prostredia, ktoré zásadne ovplyvnilo zachovalosť organických materiálov. Napriek tomu sa pomerne dobre zachoval rytý dekor obvodových častí a jemne vyryté šachovnicové členenie na ploche dosky. Originál bol zakonzervovaný v laboratóriách v Schleswigu obvyklým postupom odstupňovanou koncentráciou roztoku PEG.
Rekonštrukcia: V zadaní úlohy bolo definované zhotoviť identickú repliku hracej dosky v mierke 1:1. Prácami boli zo strany školy, ktoré koordinovala riaditeľka Ing. Marta Perignáthová poverení majster odbornej výučby Vladimír Reznický a študenti 4. ročníka. Práce garantoval PhDr. Karol Pieta, DrSc. Ako materiál sa použilo vysušené dubové drevo, pretože chránený tis je ako materiál nedostupný. Pre rekonštrukciu bol k dispozícii originálny nález, ďalej kresba objektu 1: 1, 3D skenovaný objekt a jeho detailný popis.
Realizácia: Po zhotovení technického výkresu sa z dubovej dosky vyrezal základný modul, ktorý sa ďalej opílil a frézoval do požadovaného tvaru. Polotovar sa ďalej upravoval vyrezávaním narysovaných žliabkov a línií. Artefakt sa ďalej upravil brúsením, hladením a farebnou úpravou.
3. Model hrobky a jej inventára
V rámci projektu CEVNAD sa prikročilo k vyhotoveniu zmenšeného modelu hrobky. Model mal pozostávať z čiastočne zhotovenej vonkajšej a vnútornej komory a tých kusov inventára, ktoré sa doteraz podarilo zrekonštruovať. Súčasťou modelu malo byť posmrtné lôžko, stôl, stolček, hracia doska a náradie vykrádačov: lopaty, sekera a motyka. Prácami, ktoré koordinovala riaditeľka Ing. Marta Perignáthová boli poverení majster odbornej výučby Vladimír Reznický a študenti Ladislava Zavacká, Petra Hoffmanová, Michal Krišák a Matej Tomaľa. Práce garantoval PhDr. Karol Pieta, DrSc. Výsledný model bol prihlásený do celoslovenskej súťaže SOČ.
Rekonštrukcia: Po prepočtoch bolo rozhodnuté vytvoriť model hrobky a jej zariadenia v mierke 1:5. Obe komory mali byť schematicky zhotovené tak, aby ich vnútro bolo prístupné pohľadu do hrobky. Pri komorách sa mal zachovať spôsob ich zhotovenia (zrubová, resp. kombinovaná rámová a perodrážková konštrukcia). Zásadou realizácie bolo použitie nových postupov, strojov a nástrojov bez toho, aby ich použitie narušilo autentický vzhľad originálu (napr. rezanie materiálov pílou, čo na origináli nebolo doložené). Z praktických dôvodov bolo na stavbu modelu komôr použité smrekové drevo namiesto originálneho smrekovca. Na výrobu zmenšeniny lôžka a hracej dosky sa použil dub, na zhotovenie stola topoľové drevo, náradie je z buku.
Podkladom práce na jednotlivých častiach modelu bolo zhotovenie technických výkresov jednotlivých dielov a ozdôb, vychádzajúcich z originálnych kresieb, 3D skenov. Kompozícia modelu sa opierala počítačové GIS vizualizácie, zhotovené pracovníkmi zo Schleswig-holsteinische Museen v Schleswigu a spoluriešiteľmi projektu Poprad (K. Göbl, J. Nowotny).
Realizácia: Práca bola rozdelená do jednotlivých častí (komory, interiér, náradie), ktoré sa pri ich zhotovovaní pravidelne konzultovali a korigovali z hľadiska technického prevedenia, rozmerov a podobnosti s originálom. Výsledný model bol podrobený oponentúre a odsúhlasený. Zároveň sa dohodlo zhotovenie ďalšieho modelu odlišnej koncepcie, ktorý by okrem interiéru demonštroval aj celý vonkajškový vzhľad hrobky včítane jej predsiene a zastrešenia.
V súčasnosti sa pripravuje realizácia modelu 1:1 stola z topoľového dreva, kde sa za pomoci odborníkov rieši technický problém vysústruženia jeho 93 cm širokej dosky z jedného kusa materiálu.
| 1. Lôžko | |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| 2. Hracia doska | |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| 3. Model hrobky a jej inventára | |
 |
 |
 |
Experimentálna výroba železného náradia z kniežacej hrobky v Poprade
Karol Pieta
1. Objekty a ciele pokusu
Spolu so zvyškami vybavenia hrobu a častí stavebnej drevenej konštrukcie sa v známom komorovom kniežacom hrobe v Poprade z rozhrania 4. a 5. storočia po Kr. našlo aj náradie, ktoré pri otvorení a vylúpení hrobu použili vykrádači nie viac ako dve decéniá po pohrebe. Ide o tri drevené lopaty, motyku a sekeru so zachovanou drevenou rukoväťou. Popri zdokumentovaní a vyhodnotení týchto unikátnych artefaktov sa ukázalo ako prínosné spoznanie techniky výroby drevených a kovových častí náradia. V prvej časti sa oba železné predmety zakonzervovali štandardným postupov, zodpovedajúcim ich stavu. Po ich stabilizácii sa v druhom kroku venovala pozornosť vyhotoveniu železných replík sekery a motyky podľa pôvodných nálezov, pri zachovaní ich rozmeru, hmotnosti, tvaru a kvality. V prípravnej etape sa vyhotovili kresbové a fotografické podklady originálov v mierke 1:1 a v diskusii so zhotoviteľmi sa prediskutoval zámer pokusu. Pokus sa realizoval 9. 3. 2015 v rámci projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska, aktivity 2.2 „Výskum progresívnych metód dokumentácie, konzervácie a rekonštrukcie archeologických nálezov“. Na príprave pokusu sa podieľali Karol Pieta a Štefan Hritz (Archeologický ústav SAV), práce realizovali Peter Paška (paska.kladivo@gmail.com) a Martin Ulík (www.Kovlad.com. pracevovyske@gmail.com).
Okrem spoznania základnej technológie výroby sa pokusom zároveň získali predmety, vhodné pre ďalšie experimentovanie, ktoré majú zároveň aj expozičnú hodnotu.
1. Sekera
Miesto nálezu: hrobka, na podlahe vnútornej komory, kontinuálne vo vlhkom prostredí, ktoré zabezpečilo vnikajúcu zachovalosť drevených i železných súčastí nálezu.
Popis:
Sekera s dlhou úzkou čepeľou so skosenými hranami a oválnym otvorom pre násadu. Horná hrana čepele je rovná, smerom k ostriu sa nepatrne skláňa. Mierne rozšírené oblúkovité a dokonale zachované ostrie smeruje dolu. Obuch je rozšírený, obdĺžnikového tvaru. Sekera je veľmi dobre zachovalá, na povrchu sú viditeľné stopy po tvarovaní, bez korózie. dĺžka 300 mm, dĺžka tyla 58 mm, šírka ostria 80 mm, hmotnosť 2 700 g, Inv. č. 7/2006. Ide o minimálne používaný výrobok.
Pokus: Koniarovce, dielňa umeleckého kováča, 9. 3. 2015. Zhotoviteľ: Martin Ulík
Dokumentácia: Štefan Hritz (video), Karol Pieta (text, foto)
Použitý materiál: štvorhran, normovaná oceľ (ČSN 11650).
Trvanie pokusu: 2 hod. Pokusu predchádzalo skúšobné vyhotovenie „makety“ železnej sekery podobného tvaru, bez ohľadu na presný tvar, rozmer a hmotnosť, bez vytvrdenia ostria, v trvaní 50 minút. Sledovalo sa tým rozpoznanie hlavných pracovných úkonov a základný odhad hmotnosti použitej suroviny.
Postup:
Ako predloha sa použili kresby a fotografie v mierke originálu a pre detailné porovnávanie bol k dispozícii aj originál sekery, na ktorom sa dal dobre sledovať postup pri výrobe, čo bolo smerodajné pre jednotlivé výrobné etapy.
Vybraná časť profilu s približnou hmotnosťou originálu (s rezervou) sa po nahriatí mechanicky (pomocou bucharu) zhutnila do hranolu s profilom 50 x 40 cm a dĺžkou 250 mm. Ďalej sa pri opakovanou nahrievaní objekt vykoval do približného požadovaného obrysu. Nasledovalo prerazenie otvoru pre násadu a jeho vytvarovanie pomocou priebojníka, pri 3-4 ohrevoch. Postupne sa vytvarovala čepeľ a – pri vyplnení zhotoveného otvoru tyčou potrebného priemeru – aj bočné časti a tylo sekery. Opracovanie si vyžiadalo 10 ohrevov. Výsledkom bolo dosiahnutie požadovaného tvaru, avšak zlým odhadom objemu potrebného materiálu sa dosiahol väčší výrobok, než bola jeho originálna predloha.
Nasledovala korekcia rozmeru nasledujúcim postupom: na koncovej časti sa odhadom vyznačilo skrátenie o 24 mm. Do žlto-červena ohriaty koniec čepele s ostrím sa oddelil opakovanými údermi pomocou sekáča a zo skráteného konca sa následne – najprv pod bucharom, potom kovaním kladivom – vytvorilo nové ostrie, ktoré sa postupne tvarovalo opakovaným optickým porovnávaním s originálom. Povrchová úprava výrobku sa nahrubo vykonala opakovaným kovaním do červena ohriateho materiálu. Okraje otvoru a ostrie sa najprv opracovalo brúsnym kotúčom a záverečná úprava včítane ostria sa dosiahla pilníkom. Ostatným krokom bolo pomalé a opakované kalenie ohriateho ostria vo vode.
Výsledný artefakt sa tvarom, rozmerovo i hmotnosťou úspešne priblížil k originálu, a to napriek tomu, že pri tvarovaní podľa originálu na rozmery len odhadovali pohľadom. Výrobok je dlhý 297 mm (oproti 300 mm), dĺžka tyla 58 mm (58 mm), šírka ostria 85 mm (80 mm), hmotnosť 2697 g (2700 g).
2. Motyka
Miesto nálezu: v hornej, povrchovej časti zásypu predsiene hrobu, tesne nad vlhkou zónou vnútorného priestoru hrobky, v železitom pôdnom prostredí. Predmet bol sčasti skorodovaný, rukoväť sa nezachovala. Ide o evidentne dlhšie používané náradie.
Popis:
Motyka s dlhým úzkym dolu prehnutým telom a oválnym otvorom pre násadu. Ostrie je oblúkovité, poškodené používaním. Tylová časť je zúžená, masívna, obdĺžnikového tvaru. Povrch je silne skorodovaný. Dĺžka 240 mm, šírka ostria 51 mm, priemer otvoru pre rukoväť : 28 x 46 mm, hmotnosť 770 g, Inv. č. 1/2006.
Pokus: Koniarovce, dielňa umeleckého kováča, 9. 3. 2015. Zhotoviteľ: Peter Paška
Dokumentácia: Štefan Hritz (video), Peter Paška (fotografie), Karol Pieta (text, fotografie)
Použitý materiál: železná tyčovina, normovaná oceľ (ČSN 11650).
Trvanie pokusu: 1,5 hod.
Postup:
Ako predloha sa použili kresby a fotografie v mierke originálu a pre detailné porovnávanie bol k dispozícii aj originál motyky. Pokus bol náročnejší na vpracovanie detailov kvôli skorodovanému povrchu originálu. Poškodené ostrie sa pri replike riešilo podľa predpokladaného pôvodného tvaru.
Odseknutá časť profilu s dĺžkou 20 cm sa po nahriatí mechanicky (pomocou bucharu) materiál zhutnil do hranolu s rozmerom 30 x 40 cm. Profil sa po opakovanom nahrievaní ručne upravoval kladivom do obrysu projektovaného rozmeru. Nasledoval priesek v tylovej časti pomocou priebojníka – vytvorenie oka, ktoré sa modelovalo podľa nákresu originálu. Ako ďalší krok sa po opakovanom ohreve kovaním tvarovala plocha tela a vykovalo sa ostrie. Nasledovala povrchová úprava kladivom a pilníkovanie ostria, ktoré podľa predpokladu pri origináli bolo rovné a jeho opakované zakalenie.
Výsledný artefakt – motyka - klčovnica - sa tvarom, rozmerovo i hmotnosťou úspešne priblížil k originálu. Pri hmotnosti a tvare ostria sme zohľadnili úbytok materiálu vinou korózie. Výrobok je dlhý 238 mm (oproti 240 mm), šírka ostria 52 mm (51 mm), hmotnosť 848 g (770 g).
Výsledok
Objektívnemu porovnaniu objemu vynaloženej práce a potrebných zručností na zhotovenie predmetného náradia koncom 4. storočia a v súčasnosti sčasti bráni odlišný použitý materiál. V prípade pokusu išlo o železný štandardný materiál s veľmi dobrými vlastnosťami, zatiaľ čo použité pôvodné železo mohlo mať menej kvalitné zloženie, a tým si vyžiadalo viac práce (prekovávanie: výkovok z hutníckej pece? Šrot?) Pri zložitejšej výrobe sekery bolo nutné prikročiť k zhotoveniu železnej makety a došlo aj k jednej korekcii kvôli zlému odhadu rozmeru a hmotnosti (chyba predstavovala 30 mm dĺžky a 320 g v hmotnosti). Napriek tomu doba výroby nepresiahla dve hodiny. Upravený výrobok dosiahol takmer optimálne parametre. Pri zhotovení motyky prebehla výroba bez komplikácií, s relatívne dlhšou dobou zhotovenia (1,5 hod.) Výrobok korigoval tvarové prvky, spôsobené koróziou a dlhším používaním.
| Sekera a motyka | |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Konzervácia a funkčná rekonštrukcia veľkomoravského kovania z Bojnej
Marián Knoll – Zbigniew Robak
Na základe skúseností a metód získaných či vypracovaných pri konzervácii a rekonzervácii viacerých nálezov sa podarilo zrekonštruovať a opätovne sfunkčniť exemplár pántového kovania, nájdený pri výskume na hradisku Bojná I-Valy v roku 2008. Takéto pántové kovania tvorili súčasť opaskovej garnitúry kovaní zdobiacich remeň upevňujúci pošvu meča. Doposiaľ ich poznáme 22 kusov z celej Európy, z toho až 17 kusov z územia Veľkej Moravy. Predpokladá sa, že to neboli nevyhnutné súčasti odevu, ale pravdepodobne mali tieto kovania skôr dekoratívnu funkciu. Artefakt je zdobený spôsobom, charakteristickým pre veľkú časť veľkomoravských opaskových kovaní. Vzory však vychádzajú z karolínskych predlôh. Jedná sa o priečne žliabky zdobené polmesiačikmi, ktoré sa vyrobili kovaním za tepla pomocou punciek. Je veľmi pravdepodobné, že tieto predmety sa vyrábali priamo na hradisku Bojná. Svedčí o tom vysoký počet kovaní rôzneho typu (výše 150 nájdených kusov), ako aj nájdené šperkárske a cizelérske náradie, či pozostatky dielní s výrobným odpadom.
Nález bol po vybratí zo zeme ako celok kompaktný a na povrchu pokrytý koróznou vrstvou, ktorá dosahovala hrúbku 1,00 mm – 3,00 mm. Opaskové kovanie sa čistilo klasickými postupmi a na sfunkčnenie pántov i vybratie nitu bola použitá metóda lokálneho ohrevu týchto častí. Spomenutá metóda využíva rozťažnosť materiálu a pre železné predmety majúce dobrú magnetickosť a aj kovovú súdržnosť je vhodná. Pri pomalom a citlivom použití táto metóda nie je deštruktívna. Počas tohto procesu čistenia predmetu sa podarilo dosiahnuť pôvodnú ohybnosť pántov a uvoľnenie nitu. Všetky štyri uvoľnené časti sa exaktne skúmali a zdokumentovali. Jednotlivé fragmenty majú tieto hmotnosti: pravá časť kovania 17,67 g, ľavá časť kovania 21,27 g, predná záštita 6,30 g a nit 0,299 g s priemerom od 1,80 mm - 2,00 mm. Oddelené časti pántového kovania sa následne využili na výrobu synteticko-kaučukových foriem pre zhotovenie odliatkov. Po montáži a kompletizácii troch kópií sa pristúpilo k samotnej názornej rekonštrukcii, ktorá je obrazovo zdokumentovaná.
Práca vznikla v rámci projektu Centrum výskumu najstarších dejín stredného Podunajska (Kód ITMS: 26220120059)
Rekonštrukcia veľkomoravského meča a opaskovej garnitúry
V roku 2014 v priestoroch konzervačného laboratória AÚ SAV v Nitre sa autori podujali rekonštruovať veľkomoravskú garnitúru kovaní remeňov pripevňujúcich meč. Cieľom práce bola rekonštrukcia pravdepodobného spôsobu rozmiestnenia a fungovania súboru takýchto kovaní v súlade s telom -postavou človeka (bojovníka) a jeho pohybových možností. Experiment kládol dôraz aj na technické riešenie výroby a montáže kovaní. Ako modely pre rekonštrukciu na vyhotovenie súboru kovaní boli použité mečové garnitúry obsahujúce dvojdielne kovanie spojené pántmi, kovanie s krčkom ukončené pútkom na prevlečenie remeňa, kovanie s pripevnenou prevliečkou zo spodnej strany, nákončie jedného z remeňov. Takéto sady boli používané v druhej polovici 9. storočia na území Veľkej Moravy, ako aj na území dnešného Slovinska. Tieto predmety majú síce západoeurópske (karolínske) predlohy, ale v slovanskom prostredí v Karpatskej kotline sa používali ako súčasť zvláštneho typu súpravy meča. Ich súčasti sa vyskytujú zároveň v bojovníckych hroboch ako aj zo zberov na plochách hradísk. Len zo samotnej Bojnej pochádzajú desiatky predmetov, ktoré boli alebo mohli byť súčasťami takýchto garnitúr kovaní. Žiaľ, napriek veľkému množstvu nálezov sa doposiaľ v žiadnom prípade nepodarilo nájsť aspoň jednu kompletnú garnitúru. Preto doteraz tiež nie je známe ako boli kovania umiestňované na remeňoch garnitúr.
Počet a typ kovaní zaradených do garnitúry bol rekonštruovaný na základe vzájomného kombinovania niekoľkých dekompletizovaných garnitúr i vizuálnej komparácie, čo umožnilo doplnenie chýbajúcich súčastí (Ungerman 2011; Robak 2013). Za model pre vyhotovenie garnitúry poslúžil nález sady z hrobu č. 23 v Závade, okres Topoľčany, ktorý bol doplnený kovaním s prevliečkou, aké poznáme z ďalších nálezov a ktoré bolo bežne používané pri mečových garnitúrach na západe Európy v dobe merovejskej a karolínskej ako aj vo veľkomoravských súpravách kovaní.
Všeobecný princíp inštalácie kovaní na remeňoch a pošve meča nám poskytuje rad rytín z karolínskych kódexov a žaltárov. Žiaľ, žiadna z veľkomoravských mečových garnitúr nebola nájdená v stave, ktorý by dovolil presne rekonštruovať spôsob jej pripevňovania. Pre cieľ experimentu boli použité lepšie zachované nálezy pochádzajúce z merovejských hrobov (Baumeister 1998), v ktorých sa zachovali pošvy mečov spolu s remeňmi a aj kovaniami. Tieto fungovali na rovnakom princípe ako neskoršie karolínske, to znamená, že umožňovali dvojbodové upevňovanie pošvy a reguláciu dĺžky spodného remeňa.
Treba zdôrazniť, že kovania remeňa meča neboli v žiadnom prípade nevyhnutné pre jeho upevnenie. Boli skôr symbolickým prvkom a zdôrazňovali sociálne postavenie a bohatstvo majiteľa. Jednoduchšie kusy iba zo železa, boli pravdepodobne prejavom spoločenských ašpirácií ich vlastníkov.
Zhromaždené i paralelné archeologické nálezy opaskových kovaní z tohto časového obdobia Veľkej Moravy boli detailne mikroskopicky preskúmané a exaktne vyhodnotené. Digitálnym meraním sa zistilo, že väčšina dierok v týchto železných predmetoch má z pohľadu dnešného systému mier pomerne často priemer 2 mm. Pomocou merania mikrometrom sa vymedzil aj presný rozmer medzi vnútornou plochou kovania a spodnou časťou hlavičky nitu, ktorý takto vlastne určil pôvodnú hrúbku koženého remeňa. Podložky pod hlavičky nitov boli prevažne z medi. Všetky tieto poznatky sa postupne využili pre výrobu replík a aj pri montáži týchto obdobných kovaní vyrobených pre potreby tejto archeologickej rekonštrukcie.
Replika garnitúry mečového kovania bola vyhotovená umeleckým kováčom Jindřichom Figurom z legovanej ocele triedy 12 010 podľa STN v počte päť kusov určených pre ďalšie dotvorenie a kompletizovanie. Celú túto kolekciu dopĺňa meč typu X podľa J. Petersena v pošve a nákončie jeho pošvy.
Kovania boli v stave polovýrobkov, takže dierky na všetky komponenty kovaní boli vyvŕtané klasickým vrtákom s priemerom 2 mm. Podložky pod hlavičkami nitov sa vyrobili z medeného plechu, hrubého 0,5 mm. Uchytávacie podložky, ktoré sú použité medzi remeňom a rozkutými koncami nitov sú vyrobené z legovanej ocele hrúbky 0,5 mm. Z ocele podobného zloženia bolo vyrobených aj sedem nových nitov, ktoré chýbali. Nity sa vyrábali technikou pilovania pomocou ihlových pilníkov. Na samotnú montáž kovaní sa použilo štandardné kováčske a zámočnícke náradie: jednoručné kladivo, oceľová kovadlinka, drevená podložka z dubového dreva, medený plech, oceľový plech, nožnice na plech, rysovacia ihla, pilníky, mosadzná kefa, atď. Celý proces montáže, dopĺňania a skladania kovaní do funkčných celkov sa realizoval výlučne za studena, to znamená, že sa pracovalo bez využitia tepelného ohrevu kovov, či už ocele alebo medi. Na kompletizáciu kovaní a zapínacieho remeňového systému sa použila koženka dĺžky 2500 mm, šírky 30 mm a hrúbky 2 mm. Častým primeriavaním s kovaniami a skúšaním bolo potrebné tento pás koženky orezaním upraviť na rozmery 2000 mm dĺžky a 23 mm šírky. Hrúbka zostala nezmenená (2 mm). Takto pripravená garnitúra meča bola osobne odskúšaná a otestovaná samotným archeológom čo potvrdzujú aj priložené fotografie. Priebeh reálnej rekonštrukcie chronologicky zachytáva fotodokumentácia, ktorá vznikala priebežne počas jednotlivých pracovných fáz.
Rekonštrukcia replík garnitúry kovaní meča sa momentálne nachádza v Archeologickom múzeu Veľkej Moravy v obci Bojná ako významný exponát experimentálnej archeológie, ktorý dáva nové podnety na bádanie v oblasti kováčskej výroby a je aj inšpiráciou pre ďalšie výskumy a experimenty.
Marián Knoll /Zbigniew Robak
Použitá literatúra:
M. Baumeister: Grundsätzliche Überlegungen zur Rekonstruktion frühmittelalterlicher Schwertgehänge. In: B. Berthold et al. (Hrsg.): Zeitenblicke. Ehrengabe für Walter Janssen. Rahden/Westf. 1998, 157-197.
Š. Ungerman: Schwertgurte des 9. bis 10. Jahrhunderts in West- und Mitteleuropa. In: J. Macháček/Š. Unger¬man (Hrsg.): Frühgeschichtliche Zentralorte in Mitteleuropa. Bonn 2011, 575-608.
Z. Robak: Studia nad okuciami rzemieni w typie karolińskim. Część I. Nitra 2013.
 |
 |
1. Predná strana kovaní mečovej garnitúry |
2. Pohľad na zadnú stranu kovaní |
 |
 |
3. Vizuálne porovnanie kovaní s mečom v pošve |
4. Začiatok prác |
 |
 |
5. Kontrola priemeru nitu mikrometrom |
6. Vŕtanie dierok |
 |
 |
7. Opracovanie hlavičiek nitov |
8. Prispôsobovanie dĺžky remeňa na pošve meča |
 |
 |
9. Kovanie s prevliečkou po kompletizácii |
10. Bočný pohľad na kovanie s remeňom |
 |
 |
11. Kovanie s krčkom ukončené pútkom po vložení Cu podložky |
12. Nitovanie Cu podložky |
 |
 |
13. Nitovanie Fe podložky na zadnej strane |
14. Ručné nitovanie |
 |
 |
15. Prispôsobovanie remeňa pred zanitovaním |
16. Pántové kovanie po prinitovaní k remeňu |
 |
 |
17. Pántové kovanie pred zanitovaním strednej časti |
18. Vymeriavanie a prispôsobovanie častí kovania na pošve s mečom |
 |
 |
19. Testovanie a skúšanie garnitúry I. |
20. Testovanie a skúšanie garnitúry II. |
 |
 |
21. Testovanie a skúšanie garnitúry III. |
22. Opasková garnitúra s mečom - voľne opretá |
 |
 |
23. Pohľad na vrchnú časť garnitúry |
24. Finálna podoba garnitúry s mečom, pošvou a nákončím meča |
